Otcovia a mamy

Sme vychovaní tak jak nás vychovali matky...matky...matky...matky...

Lebo v živote, a nielen v tomto meste platí, že všetko zlé raz sa ti vráti a to dobré sa vždy niekde v diaľke akoby v povetrí stratí, presne tak ako pri probléme stratia sa ti do hladu všetci tí, akože kamaráti, čo tvrdia ti do tváre moc často že kryjú ti chrbát pritom hádžu polená pod kolená poza chrbát ti. A keď niečo také stane sa ti dúfam že začne dochádzať ti, že veriť každému k*k*tovi v živote sa ti nevyplatí. Sám musíš zistiť kto sú to vlastne kamaráti a kdo len smradi čo im huba smrdí o*ebami ...takých spoznáš plnú pi*u... Pri prechádzkach ulicami medzi panelami, stretneš sa s osobami dobrými, zlými, ľuďmi s rôznymi povahami, charaktermi tvorenými rôznymi zážitkami sku*venými, životnými osudami žitými medzi domami v uliciach Bratislavy. Kde roky za rokami vyrástli sme aj my sami, v uliciach Bratislavy, kde každý robí to čo vie pre svoje prežitie, aj keď mnohí zjavne s problémami, v uliciach Bratislavy, ktoré žiaľ dali mnohým viac ako ich rodičia, ako ich vlastní otcovia a mamy, ako ich vlastní... ...otcovia...a mamy... ...čo vy na to...

Otcovia a mamy, tak jak ste nás to vychovali, jak ste o nás dbali, že mnohí z nás museli vychovať sa sami, ulicou ktorá zákon má a vie dávať rany, tie rany z každej strany. Ulicou vychovaní chalani tí z Bratislavy, na mieste kde ťa povrchný žebrák už nepozdraví a pri probléme za chrbát sa tu nik nepostaví. V tom meste v ktorom sa vždy viacej vraví jak sa spraví. Nežiješ život zdravý, no žiješ život pravý, né krásny jak z reklamy, poznačený o*ebami. Keď prichádzajú zrady z tej nečakanej strany a keď je život slaný ostanete len vy sami. Ostanete len bez mami, chránení len panelami, ulicami a domami. Pocítiť tu vtedy rany, nepomôžu vtedy rady, pomôcť musíte si sami, otcovia vtedy zlihali pretože len slopávali a na synov čas nemali a pomoc im v čas nedali. Tak drahí otcovia a drahé mamy, tak jak ste nás to vychovali, jak ste o nás dbali, že mnohí z nás museli vychovať sa sami, ulicou ktorá zákon má a vie dávať rany, tie rany z každej strany a nemazná sa s nami, s našími osudami ...s našími osudami..osudami..osudami..
...chalani čo tieto slová žijú sa na svoj život nesťažujú, ani sa nebudú..nebudú...lebo s tým bojujú..bojujú...lebo s tým bojujú...