Peter Nagy Kristínka iba spí

Kristínka by mala dnes už o dva roky dlhšie vlasy.
Pláč mi skáče do slov, vieš, keď zas a znova premetám si:
Ako visí prichytěná v trhlinách vysokých brál.
Nikto nezachytí tvoje laná, keď sa rútíš z kolmých skál...

Bol som pri něj dole hneď, kým jej výkrik dozněl v ozvenách.
Za viečkami našiel tlieť dve zľaknuté svetielka.
Čo sa robí v mojich žilách, o to sa nik nestaral.
Nikto nezachytí tvoje laná, keď sa rútiš z kolmých skál....

Spíš, Kristínka, snáď len spíš.
Neverím, poď a vstaň, ten pád bol možno len klam...
Spíš, Kristínka, snáď len spíš
Ty musíš hore ísť, k oblakom sme už len na dotyk.

Ty si jediná z nás tak blízko pri oblakoch.
Ty si jediná z nás tak blízko pri oblakoch, pri oblakoch...

Vydýchla mi v náručí, odvtedy sa podvádzam,
že Kristínka snáď iba spí, že ticho za ňu rozprává.
Tak sa platí za to, že mladá chcela vidieť z výšky brál.
Nikto nezachytí tvoje laná, keď sa zrútiš z kolmých skál

Spíš, Kristínka, snáď len spíš.
Neverím, poď a vstaň, ten pád bol možno len klam...
Spíš, Kristínka, snáď len spíš
Ty musíš hore ísť, k oblakom sme už len na dotyk.

Ty si jediná z nás tak blízko pri oblakoch.
Ty si jediná z nás tak blízko pri oblakoch, pri oblakoch...