Život je vzácny

Jedno agresivne oko:
Aj ked je niekedy az moc velka kur*a, zivot neni lacny, zivot je vzacny, drahsi ako drahokami, zivot, ktory nam dali nasi otcovia a nase mami. Si netrebe kazit, ale vazit do urcitej miery ho zit na plno a dostojne, nech neni o hovne, jedine potom mozes odist pokojne, pokorne, po
**, spokojne.

Momo:
Zivot je vzacny, prezivaju sprosti kapri nebojacni, vacsinou to troskota na prilis slabej motivacii, pocujte hlupaci. Nepisane pravidlo je sprosti maju stastie v praci, na ulici, po tragedii vam nevravi pohlad medii k vam, vravim domacim. Zivot je len jeden, zle na dobre premen a tak nevaziacich je*em, (hen!)pred nimi vedem, soplakom, ktorym tu nepomoze ani fotrov remen. Dospelym koko*om
zaliat pod cement. Ze zivot je vzacny stopercentne nepochopi dement. Preto rychlym slovom je*em sa tu cez tento instrument. Uvedomujem si fakt, ze fakt odidem, umrem, preto ked chces udret pästou mna, ta palkou udrem. Ze zivot je vzacny sa tu v kazdom podvedomi schovava, ide v nom o milion inych veci, sa oje*ava. Prosia ludia pri studni o vodu ich Alaha. Lahostajni su ti co doma si piju z pohara. Pre zivoty, v ktorych sa len fetuje, naje*ava, vyje*ana petrzalska spolupraca, Druha Strana prave teraz tuto temu otvara.

Moloch Vlavo:
Zivot je drahy, zivot je lacny, no skoro pre kazdeho vzacny, to si uvedomis ked dojde skutok jasny, moze nastat plac, ktory bude v okamihu danej chvile velmi hlasny.

Slipo:
Zivot je vzacny, skus tomu verit, problemov po ko*ot, musis im celit, rozhodnut v rychlosti, trafit sa strelit, ved idem za seba, nechcem sa delit. Furt stylom stoka, nemienim sa menit, zivot je vzacny, ja skusam ho prezit, poznatky z ulice zazite zdelit, sam sebou bud, musis sam sebe velit. Majetok svoj nedovol spreneverit, ked je raz silny tim, neda sa rozdelit, krysa je v okoli, ty musis sa zcelit, znicit ju pokope a citlivy nebyt. Vazim si zivot svoj jak najviac mozem, blizky je v uzkosti, vravim pomozem bo chcem nieco dosiahnut, tak furt budem makat, bud v nebi alebo pekle sa budeme cakat.

Miky Mora:
Ake je to krasne, uvedomis vlastne, az ked svetlo zhasne, dufaj, ze ne vcasne. Uzivaj, zazivaj, pozivaj zi, aby bolo na co spominat, ked odides do tmy. Dni, v ktorych ozivaju sny, stari znami nevidani vystupuju z hmly. Hovoria, ze stastny sme prave my, lebo mame moznost vychutnat dalsie dni. A stotiny, sekundy, minuty, hodiny, vzacne su chvile v okruhu rodiny. Rovnako roky tu s mojimi blizkymi, prechadzam dobami, zlymi aj dobrymi. Ostavam v tom, ze zivot je vzacny, niekedy tazky, inokedy krasny. Blazni, co nevazia si co maju, zväcsa sami ostavaju. Zazil som straty, zivot je mi vzacnejsi, odvtedy ma aj pi*ovina potesi. Vazim si lasku, ktoru dostavam, preto v noci pokojne spavam. A ked rano vstavam mavam, dobry pocit, ktory mi dava, laska, blizky a rodina, vzacna mi je preto kazda moja hodina.

Moloch Vlavo:
Ja chcem zacat, zastupujem petrzalku, preto musim nacat, tuto moju uputavku, mam hadam mlcat? Ked zivot je nespravodlivy? Ne! Budem hucat hlasom, ktory je burlivy. Ako vajgel ohnivy, zivot neni uctivy, ale klamlivy, niekedy sa chova ako vydr*ana prostitutka, vtedy, ked nemyslis na zadne vratka dojde situacia prudka. Kazda pohnutka moze byt osudom, zrazu koniec so zivotom, si obklopeny len kludom. Si zosnuly, ale ostanes ako spomienka vsetkym tvojim blizkym ludom. Hej Hajtkovic, uje*al si mi charakter, tvojich bicich, ja ako Moloch do nich opisujem zoradenie krycich slov, sloh, mnozstvo vyznamov opisanych mojou hubou. Moj vyznam nezakryjes hmlou ani holou bulou, nepatrim medzi ziadnych vyje*anych trulov. Opisujem zivot co je vzacny iba svojou vlastnou, vlastnou, vlastnou hlavou. Iba vlastnou hlavou. Tato vec, je venovana ako spomienka partakovi, FICHŤOVI! , ktory od nas odisiel velmi necakane. Tato vec patri tebe. Vyje*ana Druha Strana, hudbu z dola vzdy do vyje*anej hudby tu je*em.