Drvivá menšina So zatvorenými očami

Že či mám oči otvorené a či né, s otvorenými vidím, čo je tu spotvorené a čo v piči je. Niekedy dostanem sa, v krajnosti ocitnem sa. No a neviem, aké mám použiť náčinie, vtedy mal bys, najradšej mal ich zatvorené a počúval jak sa na mňa všetko tlačí, že?! Veď tu už všetko je prestreté na stole neprezreté, ne, chuť to má ako ovocie prezreté, že všetko je presraté. Tak to je, ne? V prevrate, aj tak to je. Spôsoby správania, od inácj prebraté, no nie tie dobré, ale prekliate, takéto šance ne premrháte, keď máte moýnosti, veď keď si chceš lepší život spraviť, nikdo sa na to nezlostí. Lenýe keby si ich zatvorené mal, nepadneš do priepasti a s tým aj ty sám. Lebo čo oči nevidia, to srdce moje nebolí. Ale mňa to prebolí, keď na papier mi to predere sa. I keď za srde, to obere ma, to stalo neraz sa a potom už moc, ono nesere ma. Ale aj tak, pomyslím na to, či som ich mal mať otvorené a či ne. Veď od toho závisí čo sa ďalej udeje. V tom to spočíva, spočinie. A či nie?

Ref.: Keď mám oči zatvorené, nevidím sám, čo je klam, nevidím to, čo vidieť mám, aj keď ublížiť to môže nám. Na to sám zabúdam, vďaka tým očiam, ktoré nevidia ten močiar, vidia len stred dvoch čiar, tam, kde všetko je jednoduché, netrápi ťa čo nevidíš, to čo vidíš, je, to čo vidieť chceš a ne, to čo musíš, na to zabúdaš hneď, keď oči zatváraš pred...

Tým, čo ty vidíš to ja nevidím, teba trápi, no na mojej tvári nevidíš ten výraz, už po stý raz, mám viečka zaklopené, lebo som sa naučil, že oči tie sú stvorené, na to aby zatvoril si ich, aby nevedel si, nevidel si, nezranený ostal si, no až potom aby, otvoril si ich, keď bolesť tá pominula, teba minula, no tých, čo pozerali neminula, jak minule mňa, veľa krát som sa sklamal, kým nezistil som, že život není iba rajská záhrada bez dna, ktorú prejdeš bez škrabancov od tŕnia, vyvolaná mnou, aby zachránila mňa, od sklamania, utrpenia a zistenia, že lepšia je tma, jak svetlo dňa, moja utÓpia, že lepšie je nevidieť jak vidieť, existovať môže potom tvoja ilúzia, tvoj klam, ktorý si vytvoríš sám, názor zabúdam, vidím len, stred dvoch čiar, oči zatváram, nevidím ten močiar, som slepý,aj keď vidím...

Ref.

Či máš oči otvorené a či oči zatvorené, sledy, udalosti ostávajú nezmenené, kedy , situácia v živote, ponúka ti 2 možnosti vtedy, radšej zavrieš oči, ako by si sa mal pozrieť pravde do očí, lebo keď oko zočí, ľahko sa všetko naopak pretočí s tvojím životom zatočí, tak,či onak, so zavretými očami, ľahšie sa ti cez to ďalej preskočí, tak, no tak, niekedy je lepšie zas oči otvoriť, pozrieť sa pred seba, problémou sa postaviť, lebo keby mali všetci oči naraz zavreté, ťažko by bolo nám tu na svete, dobré zážitky zostanú a zlé vymažú sa z pamäte, čo na to poviete??Píšem tu svoj názor, vetu po vete, ale rozhodnutie je tu iba na tebe, hlavne sám zváž, čo vidieť máš a čo zas nemáš. Sám na svoj inštinkt dáš, buď vyhráš alebo prehráš, hráš alebo nehráš, rýchle vyber si tak tu máš, ja sám si vyberám, to čo zo srdca za správne pokladám, vtedy za tým rozumné vysvetlenie nehľadám, medzi dvoma cestami, ešte jednu zlatú hľadám, stále hľadám, až kým ju nezbadám, stále bádam, hľadať neprestávam, neprestávam...

Ref...