Si nikto

od mala snívaš o tom konečne sa prebudiť,
toto je skúška ktorá ťa má iba nabudiť,
vstupenka do neba nejak na teba zabudli,
jeden z tých talentov, ktorého nik neobjaví,

začína život a skončila škola,
robíš tu prácu ktorá ti na posmech bola,
všetko čo si mal tak chceš to odznova,
ráno ideš a večer prídeš stále dokola,

tvoji známi takto od rodiny preberajú štafety,
bol si vždy lepší teraz im pozeráš na päty,
chcel si dotýkať hviezdy teraz chytáš sa palety,
je z teba originál čo kupuje makety,

ako ti to povedať to že sa všetko skazilo,
ako ti to povedať aby ťa to neranilo,
kde sú všetky sny kde je to čo ťa tak bavilo,
voláme to osud čo tvoje ciele zabilo!

ref
si nikto a pre ostatných iba ďalší v poradí,
nikto ti nedokázal lepší život vybaviť,
nikto si pre nikoho dokonale stvorený,
si nikto a to už asi tak ľahko nezmeníš
ref

možno si maľoval, možno si bol skladateľ,
možno si to vzdal práve keď si bol na rade,
umelec netuší či prachom zapadne,
je to len jeho boj o jeho nápade,

povedz žijeme preto, aby sme niečo tvorili,
a či je to práve o tebe alebo o iných,
či mávaš aj ty pocit že ťa každý obchádza,
a ten smútok čo je v tebe nedokážeš ovládať,

kde je tá osoba čo vraveli sa nestratí,
po stovke úderov už táto veta neplatí,
zničený sen, žiadna suma nesplatí,
odišla dôvera, tá sa už nevráti,

čo keby to nedopadlo tak ako predtým,
kde bola tá príležitosť keď si bol menším,
koho trápia ostatní bol si tak mäkký,
a za to teraz trpíš a túžiš byť niekým