Stále neviem kade

sú to prechody, čo nedostávam často,
ich vybíjam chľastom, a tvárim sa že,
ma to netrápi, hrdo kráčam vpred,
no je rozdiel čo myslím čo povie par viet,

neustále vám otváram bránu ku mne,
do života ktorý ako tak ujde,
neviem či si toho vedomí, že čo to vlastne robím,
spytujem si svedomie, a snažím sa byť dobrý,

neni všetko tak ako by si chcel,
v živote nedosiahneš stále vytúženy ciel,
toto mi vravel starší ja nechápal som tomu,
kym nedospel dospieť znamená pôjdeš dolu,

ako stredná škola kde som zažil to podstatné,
či lásky, pod*eby a k tomu aj to ostatné,
ďakujem všetkým za to že boli vtedy so mnou,
lutujem čo som nestihol na viac som sa nezmohol

no prišlo obdobie kedy treba isť vpred,
zahodiť staré za hlavu a neobzerať späť
to obdobie ma stretlo nevedel som prekonať,
cítil som sa sám nikoho nemohol som zavolať,

nechápal som veci a nechápem ich stále,
mám devätnásť rokov a stále neviem kade,
ani netuším či som vtedy urobil správne,
keď na minulosť nemyslel spomienky mi kradne,

boli obdobia, keď som nevedel ako,
ani jednoduché veci vôbec nešli ľahko,
a vôbec nešlo o mňa ale záležalo na kom,
nechcel som ju stratiť som bojoval so strachom,

všetky prekážky, sami chodili do kola,
šlo obdobie stresu a s nim došla aj matura,
kto ma poznal vravel určite ťa pochová,
začal som tomu veriť, a chcel som začať odznova.

nedalo sa tak osud musel som ja prijať,
a snažiť sa to dohrať a pred koncom nezlyhať,
aj keď mi nikto neveril, musel som byť silný,
robil som to pre seba a vôbec nie pre iných,

teraz chodím na výšku ja narozdiel od teba,
nesplnilo sa to bráško čo si mi predpovedal,
boli sme jak rodina, no té časy sú za nami,
chrbtom si sa otočil, a bodol si ma do rany.

no prišlo obdobie kedy treba isť vpred,
zahodiť staré za hlavu a neobzerať späť
to obdobie ma stretlo nevedel som prekonať,
cítil som sa sám nikoho nemohol som zavolať,

nechápal som veci a nechápem ich stále,
mám devätnást rokov a stále neviem kade,
ani netuším či som vtedy urobil správne,
keď na minulosť nemyslel spomienky mi kradne,

mnohí sa ma pýtajú na slová či je pravda,
čo zanechal som v texte, ako prebúraná hradba,
vo vás ostáva zmysel tej vyslovenej vety,
viem že nikdy nebude nič ako bolo predtým,

môžte len hádať to, čo by bolo vtedy,
keby zachoval sa kľudne a nestratil nervy,
ale zbytočné je pýtať sa toho kto už nepočuje,
zbytočné je ľutovať toho kto už neľutuje,

dobre to viem lebo skúšal som to neraz,
čo pre teba som znamenal a znamenám teraz,
nič nevedel a dlho videl iba to krásne,
no té časy sú za mnou a je mi to už jasné,

pozeral som do strán a nevidel pred seba,
zaslepeným zrakom hral som sa na repera,
myslel som že s rapom dokážem úplne všetko,
obyčajný chalan, ktorý túžil byť niekto.

no prišlo obdobie kedy treba isť vpred,
zahodiť staré za hlavu a neobzerať späť
to obdobie ma stretlo nevedel som prekonať,
cítil som sa sám nikoho nemohol som zavolať,

nechápal som veci a nechápem ich stále,
mám devätnásť rokov a stále neviem kade,
ani netuším či som vtedy urobil správne,
keď na minulosť nemyslel spomienky mi kradne,