Jesenná Láska

Láska je strašne bohatá

Láska, tá všetko sľúbi

no ten, čo ľúbil, sklamal sa

a ten, čo sklamal, ľúbi

Prach dlhých, smutných, letných dní

na staré lístie padá, poznala príliš

neskoro, ako ho mala rada.



Tak každoročne v jeseni svetlá sa stratia

z duše a človek, koník túlavý od srdca k srdcu

kluše a pre každé chce zomierať, žiť nechce

pre nijaké, chcel by mať jedno pre seba,

je mu to jedno, aké.



Len srdce. Možno obrázok a možno tôňu iba

No pred cieľom sa zastaví, komu zas srdce

chýba ? Zo všetkých mojich obrázkov

mámivý ošiaľ stúpa bola to láska, sklamanie

Aj láska bola hlúpa.