Karpaty

Zopár kopcov a údolí mi rany v srdci zahojí. Vôňa kvetov, stromov a vtáčí spev zhasí vo mne, zhasí z mesta hnev. Rád sa túlam lesmi, neviem kam, pred ruchom mesta unikám, na všetko dajú záplaty moje drahé Malé Karpaty.

Keď ranné zore zočia svet, na lesný chodník výjdem hneď, navštívim starý známy hrad, na ktorom som bol tisíckrát. Prírodou sa často prechádzam, nové zákutia tam spoznávam a keď súmrak ľahne dolinou, v myšlienkach som s láskou jedinou.

Na jar, keď sa všetko zobudí, v meste idem zomrieť od nudy, v lete teplo všade, krásny čas, do Karpát sa vraciam zas a zas. Na jeseň, keď lístie opadá, zvláštny smútok ma prepadá, že v zime sneh zakryje, čo moje srdce miluje.

Často počúvam volanie hôr s melanchóliou, v duši spomínam na zvláštne čaro Karpát, mojich hôr, ktoré tak rád od mladých rokov mám.