Vlkodlaci

Ženú sa vlci nič netušiacim lesom,
Tlamy im penia za skrvaveným mäsom.
V amoku hladu a primitívnych pudov
Svorka sa chystá zmeniť chod osudov.
Keď všetko živé v lese skoro je na konci,
Dravo sa pustia do pastierovych ovcí.
Po veľkom boji a nezmyselných stratách zostali slzy
A v lese smrti zápach.

Zas vyjú k útoku samozvaní králi,
Už znova hladní sú, už znova sa im máli.
Ich biele tesáky postrachom sú lesa
A s každou obeťou srdce im zaplesá.

Dvadsaťjeden rokov ubehlo jak voda
A lesom znovu znie ďalšia vlčia óda.
Tlamy zas penia za skrvaveným mäsom
A všetko živé opäť chveje sa desom.
Šesť rokov steká po údoliach krv,
Straty sú mnohokrát väčšie, ako prv.
Až potom spoločne všetky živé tvory zahnali šelmy
Späť do svojej nory.

Zas vyjú k útoku samozvaní králi, už znova hladní sú,
Už znova sa im máli.
Ich biele tesáky postrachom sú lesa
A s každou obeťou srdce im zaplesá.

Päťdesiat rokov a k tomu ďalších šesť
A vrahovia chystajú novú krutú lesť.
A človek si leží, veď posteľ je tak mäkká,
No vlčia hlava už nebezpečne šteká.
Sliny im tečú a v očiach blčí oheň
A nikto iný než vlk im nie je roven.
Ľahko ich spoznáš
- miesto citov pudy, sú medzi nami a majú masky ľudí.

Zas vyjú k útoku samozvaní králi, už znova hladní sú,
Už znova sa im máli.
Ich mottom: "Slobodu roztrhať je treba!"
- len doma v kľude ticho seď a zožerú aj teba.

Čo vám to už naozaj jebe vy buzeranti prijebaní fašistickýí?! Nestačí, koľko zla narobili tí kokoti,
Čo tu boli pred vami a mysleli a konali aj tak prijebano ako vy?! Naozaj už bežte všetci fakt do piči,
To práve vás treba vyhladiť z tohto sveta,
Postaviť pred múry a postrielať ako besných psov, kurvaaa.