Koniec

Driemem, vo svojej temnote, tápam v hlbokej prázdnote
Ten trpký dážd, v mojej duši.
Sem všetku nádej, a ja už tuším.
útechu hladám, kde jej niet.
Kam zmyzol moj, imaginárny svet.
Hlúpi, svetom osudu som veril.
Teraz aby som, porazený čelil.

(No ja neviem nechcem nemožem)
Neviem nechcem nemožem.


Krehko sa prelína, so smiernou tvrdostou.
A ja s neurčitou, úzkostou.
Pýtam sa, pre aké príčiny.
Hladáme, na ceste trhliny.
Žiara tmavej hviezdy, do oka mi padla.
Prečo to tak musí byt, prečo si ochladla.
Zvádzam márny boj, žiadne svetlo nevidím.
Ako len bláznom, nesmierne závidím.

(Tú ich vačnú nevinnóóóst)
Tú ich vačnú nevinnóóóst.

Kam ukryli ste predomnou, to malé velké štastie.
Slza steká po líci, rana v duši rastie.
Škrieka stáre zámky, niekde horý lístie.
Ste na mna mierili, a presne trafili ste.

(Tam kde to najviac bolí)
Tam kde to najviac bolí.