Strýko Apollinaire

Kam zamkla si svoju pravdu?
Kde zmizla tvoja clivota?
Sú len skutky v pichľavej nahote
zabudnuté v kaviarničke na bulvári.
A fotograf si nesie svoje krámy,
Vraj na pamiatku zvecní aj nás.
Okamihy zašlých časov,
zožltnutých starých krás.
Len strýčko Apollinaire ti hladí do duše.
V ateliéri lietajú motýle,
pavučinové závesy trbliecu sa vo farbách ich krídiel
a ty sa im veľmi podobáš.
Na rohu ulice sedíš pri káve
a maliar plátna zozbieral.
Už nás nechce maľovať,
tú zašlú históriu minulých čias.
Len strýcko Apollinaire ti hladí do duše.