Môj Smutný Príbeh

V noci mesiac svieti vidím hviezdy otvorené okno, vdychujem nočný vzduch, v myšlienkach blúdim ako duch, uzatvára sa mi kruh, v hlave ruch, nemôžem sa sústrediť, začínam blázniť, pretrhám myšlienkovú niť som rozhodnutý. Tú ku*vu musím zabiť, musí zhniť! Vstávam z postele je to jak scéna v horore. Nič len myšlienky choré mi behajú po rozume. Obliekam sa, obúvam sa, po kľučke natiahnem sa a otváram dvere. Vychádzam na ulicu lady mám namierené k tebe. Zakrádam sa ulicou nočnou hodinou už svietia pouličné lampy, no tma, zahalí ma, okolo mesto a jeho nočný život no mne sa zdá, že okolo mňa je len prázdnota už som pri cieli. Jej dom pred očami, vleziem dnu som v jej spálni, už vidím ju, už stačí len zabiť ju, ku*va chytím ju, škrtím ju, ona sa metá, z jej pier padne posledná veta za toto ešte zaplatíš uvidíš! Nastalo ticho ten nulový sakra ten pocit suprový som vrah, nemal by som strach, zaškrtiť ju ešte raz! Vraciam sa domov, ľahám si spať. Aah prebúdzam sa, chladné ráno, fúka mi na tvár vánok, mám otvorené okno premýšľam nad ňou. Prečo mi to spravila? Prečo ma klamala, že ma ľúbila? Prečo mi večnú lásku sľúbila? Lenže nesplnila! Ku*va! Ja som ťa miloval ne ešte ťa milujem! V tej chvíli sa rozhodnem idem za ňou musí mi dať ešte jednú šancu poznám tú cestu naspamäť veď som ňou kráčal aspoň miliónkrát. už som tam no nie až tak sám čo tu chcú tí fízli rozmýšľam pýtam sa prvého stalo sa niečo je mŕtva znie odpoveď ku*va ne prečo veď to nemôže byť pravda kto to bol zabijem ho hajzla aj keď bola zlá miloval som ju ona bola všetko čo mám už nevládzem v boji so životom prehrávam na zem padám smrť hľadám nájdem ju hádam preberám sa v cele som tu štvrtý rok no stále tomu nechápem ja som to nebol ja nemôžem som troska asi si žily podrežem ja som ju miloval aj keď sa ku*vila ja som ju miloval aj keď ma neľúbila ja som ju miloval aj keď ma klamala áno ona ma sklamala mne preplo afekt v hlave defekt a už začínam chápať ale sakra následky nedokážem znášať ako človek som začal chátrať nemá to zmysel vnútorný hlas mi šepká sa na to vyser ukonč to chytám do rúk sklo sedím v cele na zemi o tvrdú stenu oprený posledný nádych výdych začínam rezať cítim teplú krv po zápästi stekať tak a zostáva už len čakať zatváram oči hlava sa mi točí smrtka ma má v moci v podstate je to príjemný pocit žiadna bolesť odchádzam posledný krát jemne zamávam všetko kôli žene trvá to chvíľu no pre mňa je to celá večnosť konečne už to cítim už to prichádza mám dosť srdce biť prestáva už nevládze už len tma ticho proste nič už není nič