Jediná

V stopách snov v perí vankúša
poznám čo iné netušia
vo voni pokosených tráv
odrazoch nedopitých káv
poznám čo žiadna netuš
tvoj jemný parfém v ovzduší
a na zrkadle v kúpelni
tak obraz dychu zreteľný
tak zreteľný

keď doňho prstom malujem
vždy znova zas rovnakú z tém
že já jediný zo všetkých žien
po rokoch to o tebe viem

ako ťa práce deň čo deň
ženie jak srny povodeň
a s akou túžbou hovoríš
o vetre mora na mori
keď husy nočnou oblohou
plávajú k brehom ostrovov

a s nimi letia tvoje sny
že raz medzi nimi i my
zbavený ťarchy, zátaží
ako anjeli vitráží
já jediná viem o tebe
já jediná viem o tebe

Od vrabcov z našich jabloní
ako ma berieš do dlaní
viem jediná zo všetkých dám
že plačeš iba keď si sám
keď ťa hriech sveta pritlačí
a kľačíš bosí v bodlačí
navzory tvrdohlavo vpred
k záhonom mojich margarét
margarét

já jediná zo všetkých žien
po rokoch to o tebe viem
len ja jediná zo všetkých žien
všetko už to o tebe viem.