MORUŠOVÁ

Svet je biely zámotok - si priadka morušová
Ako cukrová vata, čo tak sladko hladká
Je mi jedno, či to poviem hlúpo a či múdro
Keď sú sladké okraje môže byť horké vnútro

Svet je modrý glóbus, čo sa vesmírom túla
Ty si jeho hviezda, slnko - slnko z konca júla
Svietia ostré lúče, ktorých sa nebáť nedá
No na jeseň vždy zmiznú, aj zimu prežiť treba

Nevieš nič, nič nevieš
Nevieš, čo vnútro skrýva
Prekvapíš sa, možno to tak býva
Tak to býva, takto to tu býva
Prekvapíš sa, no možno už vieš
Aká je celá, zistíš, až keď ju zješ
Prekvapíš sa, no možno už vieš
Aká je celá, zistíš, až keď ju zješ