Tatovi

Narodil som sa krvavý a slepý
na moju počesť si celú noc prepil
a keď som domov v malej duchne doplával
s kyticou kvetov si pred dverami stál
malé ruky načahovať zo všetkých síl
ku tvojej tvári som sa nehanbil
bolo to dávno keď si mal dlane obra
a mňa malého si do nich zobral

inak to neviem povedať
musím sa skrývať za zvuk bubnov
za zvuk gitár musím hrať inak to
neviem povedať: mám ťa rád

Neprezradíme nič ako obvinení z vraždy
o svojich citoch chlapi mlčia navždy
ešte tak vojny viesť a snívať o autách
haldami rečí nad stolom víriť prach
sestre spraviť svadbu a báť sa o mamu
túžiť po ľuďoch ktorý nesklamú
potom byť ticho s uprenými očami
všetko podstatné je v tomto mlčaní