Klára

Na ulici stála, volala sa Klára
v láske sa vždy bála, že ju pokazím.
Stála tam pod bránou s rozmazanou tvárou
s ústami na zámok, v tieni mihalníc

Jedného dňa zrána zmizla do neznáma
márne som ju zháňal, kde len mohla ísť?
Snívala už dávno, že raz bude slávnou
s kufrom veľkých plánov niekde v podkroví.

Na diske či fláme, kde sa dobre máme
neviem bez nej stále na inú lásku prísť.
Príliš som s ňou rátal, málo som ju chápal
to sa predsa stáva aj viac dospelým.


Na ulici stála, volala sa Klára
čo sa ma tak bála, že ju pokazím
Na ulici stála, volala sa Klára
čo sa ma tak bála, že ju pokazím

O rok čítam správu, zbadám tvár mi známu
našli moju Kláru až ma zamrazí.
Tak skončila Klára čo sa ma tak bála
a s ňou veľká sláva dievčat sklamaných.


Na ulici stála, volala sa Klára
čo sa ma tak bála, že ju pokazím
Na ulici stála, volala sa Klára
čo sa ma tak bála, že ju pokazím...