Paranoja

Delik:
Všade sú kamery, sme prízraky v tme,
gorily v hmle, sami sme si vybrali smer.
Na fízliarni sme zaznamenaní,
každý náš hovor je zaznamenaný.
Stretávame sa na tmavých, tichých miestach,
jak potkany poznáme všetky uličky mesta.
Chcú nás odradiť, otráviť jedom;
jedného z nás raz porazí a podpáli všetko.
spoločnosť je mimo, decká zmotali seno...
Noha na plyne, keď letím v ošiali mestom,
mám flow, čo rozpáli betón a nie som normálny, viem to;
prach som, v prach sa obrátim a prach rozpráši vietor...
Zatiahnem rolety, vypnem telefón,
chcem prehúliť paranoju, ale nejde to.
Naopak, je to stále horšie. Myslím, že ma niekto sleduje,
neviem, mám ten dojem. Kkti asi dali do vody LSD,
tatko štát kope tvoj zadok viacej ako mpc.
Jeden sen sa mi opakuje ponociach: stojím pred rozzúreným davom iba v ponožkách.
Letí prvý kameň, trafí ma do oka. Masa jasá, keď sa zaťahuje opona.
Posledný krát sa vrátim, pokloním. Jasné, neni problém, podpíšem sa, odfotím sa!

Bene:
Ono to desí, verím tomu, že to zabíja.
Cítim sa, jak by za dverami stál Kaliňák.
Ono to šuchoce, praská a najmä v tme.
Nechcem upratovať, sa bojím, čo nájdeme.
Matrac, FBI... Láska, nechcem to vidieť, radšej budem v bordeli
ako mať od vlády feedback.
Je to desivé, desí to, jak len vie desiť sen.
Isto máš v kabelke niečo s čím tomu predídem.
Daj mi dupľu, neber telefón, hneď som späť.
Umyjem si tvár, pár minút a je to späť.
Nedvíhaj telefón, vyber baterku, prosím,
ono to funí, svrbí, prídu k nám v noci!
Výpadok hovoru včera nemohol byť len tak,
dievča, ono to lieta vo vzduchu jak čmeliak,
chce nás to bodnúť a bodla by mi fľaša
len nie víno, pravdu neznesiem isto.
Modlím sa nech každú chvíľu zakričí Hitchcock: "Klapka a koniec!"
a na dnes fajront. Problémov mám dosť, vypni správy,
oni si poradia aj bez nás, samy, dievča.
Predsa lejak za oknom nemôže byť len tak, nechoď na balkón, ono to vyžiera asfalt!
Tá príšera zasa stvára divy a celé to trvá kým Peko nevypne bíty...