Drvivá menšina V labyrintoch zlatého dna

Zrazu opantajú ťa značky, ženské jak čačky, blbé jak táčky, iba tvoje hračky, vždy plné vačky,
žiadne sračky, ale vždy má niečo háčky a háčik je v tom, že môj život je iba panelákový dom
a čo v ňom, keď neparkuješ bavorákom za domom, zo ziskom cez risku, namáčaš si pysky vo whisky,
s kryštálovej misky, počúvaš CD - Disky.
A taký je tvoj život a celá jeho otázka, tak si si ho zariadil podľa jedného obrázka,
že zakázka je správna odrázka, že peniaze sa sypú do vačku a ty tu, zakrývaš re-a-li-tu- skrytú a vrytú.

Ne ja chodím denne do práce a ruky mám zodraté, muky a úp výuky, ožehlené puky, hladké krky
a veci z druhej ruky, na peniaze suky, silikónové kozy a vysiate tuky.
Miliónové pózy a zlata plné dózy, nacvičené prózy a za peniazmi fuky, šuky skončia ako dolámané ruky
„A čo tieto zvuky” Sú také silné lebo ich produkoval 100-ročný buk a iné buky,
sú nás plné pluky a predsa sme jak z múky, to nejsú dostatočné záruky a náuky.

Dlho nič nerobíme, ale nespíme, ohromíme a uvidíme v labirinte pochopíme a zlato najdeme.
Snáď je na dosah ruky, máme už len kúsok nádeje, silnej ako záveje a keď sa nič nestane prídeme znova.
„Lebo to je nová doba, ktorá je tu teraz znova”
a bude, seď v klude a never na reči že d.m. je v tej sieti a že sa topí.

V labirintoch zlatého dna, sa stáva menšina väčšinou šedého dňa,
pridáva sa ku komu sa má, aj keď realita je viac šedá ako bledá,
peniaze sú zasraté, ale bez nich sa žiť nedá.

Druhá sloha - začína znova, cíti sa tak dobre ako v bielych teniskách moja noha, hladám boha -
Je to práce kus, tak to skús ako plus lepšie od mínus hladať sínus + vedieť že týfus je výrus.
„Nechápeš” Prídeš na to po čase, budeš chvílu nechápať a dojdeš na to v nemom úžase,
keď po hlase ma spoznáš, dobre ho už poznáš a pri tých ostatných sračkách čo počúvaš,
ho veľmi ľahko rozoznáš, ako jasný ris, keď balíš blunt do philies a fajčíš phil moris.

Keď chceš počúvať túto hudbu máš ju po ruke, ale vo vedlajšej ponuke,
nájdeš hudbu ktorá už neni dneska v záruke. Iba sa točí v labirinte zhypnotyzovaných očí.
Hladajú správnu cestu, ale tá pred nami končí.
D.M. SPRÁVNY SMER NA ÚVER TOMU VER
Prichádza dnes ako každý zasraný deň, ako pes, to je des.
Čierna limuzína v koži, život si poži, oži, chcem byť v tvojej koži v klude doži.

Nemysli na to že zajtra už nebude, že bude po klude, budeš lutovať, budúcnosť neistá bude,
realita čistá, záhuba istá.
Diera vystáta a záluba pristáta.
Nemáme milióny na rozhadzovanie ale hlavy vešanie, neni riešenie
a problému zľahčenie na tému väzenie, vážené mami, môžete si za svoje deti sami,
že zablúdili tam, kde nemali.

V labirintoch zlatého dna, sa stáva menšina väčšinou šedého dňa,
pridáva sa ku komu sa má, aj keď realita je viac šedá ako bledá,
peniaze sú zasraté, ale bez nich sa žiť nedá.