Manna

Všetky tie noci, kde nič nie je iné
len do chladnej prázdnoty
škrípe čiasy bezmocnosť ako dvere starej skrine
ako vždy
hlboké stopy v mojom rozmočenom srdci
budú ešte dlho dlho schnúť
však do tej istej rieky
netúžim viac vkročiť
strhol by ma prúd

moje včera na kolená padá
moje dnes sa brodí v záveji
moje zajtra bledé je a prázdne
ako ticho zbraní po boji

pretože stále mi chýba
svet ktorý sníva, ktorý dýcha
ešte stále ako otvorená rana
z každého rána sála nepokoj

asi som zaspal tie svoje ideály
keď na zmätok zmenila s viera
na poznanie, že svet je pre mňa malý
zbytky rána dáš z okien stierať
už sa plazí slnko von z úkrytu
zazubiť sa na deti zeme
keď píšem posledné slovo do listu
čo si denne posielam v cudzom mene

pretože stále mi chýba
svet ktorý sníva, ktorý dýcha
ešte stále vo mne rastie
malá nádej voda živá

ja bdiem keď spím spím keď bdiem
už neviem kedy je noc a kedy deň
ospalý a zbitý zároveň
unavený som vlastný tieň

pretože stále mi chýba
svet ktorý sníva, ktorý dýcha
ešte stále vo mne rastie
malá nádej voda živá