Tjarnaglofi

V lese je temno, stromy ma skrývajú
zlo a nenávisť plnia moje srdce
zem je čistá, stromy sú tak pevné
vôňa lesa vo mne prebúdza túžbu po čistote.

Mohutný majestát drží sa nad zemou
obloha je modrá, stojím na strane zla
moja duša je čistá, pozná nepriateľa
v ruke zvieram meč, čakám na boj.

Počujem dupot koňa, nepoznám strach
obzriem sa a vidím zlo, čo istí vlasti tvár
odetý je v ťažkej zbroji, oslepil ma sekery lesk
cítim bolesť, padám k zemi, tvár mám krvavú.

S bolesťou ležím v tráve, krv mi steká po tele
moje telo chladne, nevládzem vstať
prichádza koniec, počujem Diny spev
slnko ma ožiarilo, hovoriac: "Duša vstaň!"

Do sedla posvätného koňa, vysadol môj tieň
Ilja ožiarila môj hrdý zrak
víta ma zástup bohov, panteón večnosti
pridávam sa k zástupu tých, čo padli, ako ja.