Bolo nás jedenásť

Bolo nás jedenásť, už nás je len desať, všetci ľudia vravia, že nás budú vešať,
lenže ten desiaty, tíško sa vytratil, nech si vraj obesia iba nás deviatich.

No a ten deviaty, bol tiež neúprosný, a tak sme tu teraz, zostali len ôsmy,
sľúbil nám ten ôsmy, že nás nepodvedie, ale ako vidno, ostalo nás sedem.

A v tom aj ten siedmy, vydal sa na cesty, zostali sme teda, teraz iba šiesti,
nuž a ten náš šiesty, pustil tiež do gatí, a tak sme tu teraz, kamaráti piati.

Tuším má ten piaty, dáký čudný výraz, nenazdli sme sa, a už sme len štyria,
a vraj aj ten štvrtý, netúži do raja, nenápadne zdúchol, a sme iba traja.

Zrazu vraví tretí: „A čože nás už spája?“, tak sme tu zostali, len kamarát a ja, len kamarát a ja,
už nás idú vešať, darmo kričím rata, a tak som v tom nechal, toho kamaráta.

Bolo nás jedenásť, už nás je len desať, pôjdeme sa pozrieť, keď ho budú vešať.