Pohreb bielej vrany

Smútočné tváre a stuhy na venci,
posledné zbohom hlúpi vzbúrenci.
Len čierna rakva s mojím mŕtvym telom.
pri nej všetci známi,priateľ s nepriateľom.

Môj vlastný pohreb,pohreb rebela,
nad hrobom stojí kňaz a kapela.
Svet vraj zase stratil,ďalšiu bielu vranu,
tí, čo dnes tak plačú, zajtra kašlú na ňu.

R: Na pohrebe bielej vrany,
končia všetky sebaklamy.
Ten pohreb bielej vrany,
je môj, oooo...

Len vrany smútia a čierne ovce s nimi,
nik nenazval ich inak ako zlými.
Svet sa točí ďalej a ľudia stále mlčia,
kým biele vrany to ticho neprehlučia.

Na pohrebe bielej vrany,
končia všetky sebaklamy.
Ten pohreb bielej vrany,
je môj, oooo, je môj, oooo,
je, je môj, oooo...., je môj.

Smútočné tváre a trosky po sviečkach,
úškľabky mocných, z kvetov iba prach.
Najlacnejší pomník s mojím vlastným menom,
a túžba nebyť iným ako vrana v bielom.