Smutný pribeh

Toto je príbeh jedného chlapca, všeci ľuda sa dívali na neho jak na blbca. Aj jeho kamárati ho mali za tupca. Kamarátováni nemá tak do truhli šup sa. Málo trináct rokov a vypadol na sedí. Zo školy do školy tak to mu sedí. Kamarátou má zo spolužákou. Maj s nimy len škole prehodí pár slou. Nikoho nemá jeho rodiča pijů. Vztahy s nimy jako zelenina na slunku hnijů. Nevě ako dalej. Čo má robiť. Či má zabojovať alebo sa do jámy hodiť. Stále plače. Každý večer. Má bojovať alebo za píchnut do seba meče. Jedného dňa stretnul týpka. Dněs nerozlučný kámoši aj keď bola chripka. Stály se bratmi. Všade spolu. Keď chceli sbít z jedného tak mali smolu. Bol tu druhý postavil sa pred něho buď zbilý obuchal bo ani jedneho. Myslel si že už je fajn že má lepší život že už niemá prečo zomrieť a nedá se stupit krivo. Má nejlepšie obdobě, ale nietrvalo věčně. Týpek si našel kámoša s ktorým mu bude lepšie. Zas tých jistých depkách v očiach smůtok zas chce spáchat na seba verejný útok. Nemá prečo žiť. Nemá se prečo smať. Za to že je cigán sa snim nikdo nechce hrať. Za to že je cigán ho nikdo nelutuje. Za to že je cigán ho spoločnost odsuzuje. Za to že je cigán že sa narodil blbé rodině však co by si si vybral cigáňa či děťa jiné. Zas tech jistých depkách v očiach smůtok. Zas chca spáchat na seba verejný útok. Nemá prečo žiť. Nemá se prečo smať. Za to že je cigán sa snim nikdo nechce hrať. Za to že je cigán ho nikdo nelutuje. Za to že je cigán ho spoločnost odsuzuje. Za to že je cigán že sa narodil blbé rodině. Však co by si si vybral cigáně či děťa iné. Tak sa rozhodol ide to skončit, ide na most s plačom de skočiť. Však nemá kámošov ani rodinu. Hop, hop, hop, hop dvacátučtvrtů hodinu. Ale čo si způsobil. Jeho rodiča byly zníčený. Všeci boli smutný myslel si že nikomu nebude chybať. Ale tak to není.