List

Kamarát chcel som ti napísať list
a poslať tú fotku kde stojíme v boji.
Lenže ten list by nemusel prísť,
poštár je mŕtvy a nový sa bojí.
Lúky za mestom obchádza strach,
šíri sa mor a mieša sa z hnevom.
Nádherný kraj mení sa v prach,
obluda šteká a kŕmi sa drevom.
Pohár už preteká kto vládze uteká,
ľudia zo strachu opúšťajú domy.
Zákon tam nestačí, plač tisnú do očí,
v metrovej výške vyrúbané stromy.

Za lúky nad mestom platíme vysokú daň,
ruže tam nerastú oblohu belasú
zakrýva dym a nad mojim národom mrak,
slnko nám zapadá nikto ho nehľadá.
Dávno tam poštár nechodí lebo ma strach,
starého zabili dušičku spálili.
Noc je málo sýta a nad mojim národom,
zvon bije dvanástu zajtra nás prerastú.

Do všetkých strán sme písali list,
to ešte žil poštár a dalo sa konať.
Odpoveď prišla už o pár dní,
nemáme písať a nemáme stonať.
Z večera do rána, z komára somára,
z potoka rieka a z rieky more.
Stojíme bezmocne, stúpame na ostne,
nie sme už v bezpečí vo vlastnom dvore.

Za lúky nad mestom platíme vysokú daň,
ruže tam nerastú oblohu belasú
zakrýva dym a nad mojim národom,
slnko nám zapadá nikto ho nehľadá.
Dávno tam poštár nechodí lebo ma strach,
starého zabili dušičku spálili.
Noc je málo sýta a nad mojim národom,
zvon bije dvanástu zajtra nás prerastú.

Za lúky nad mestom platíme vysokú daň,
ruže tam nerastú oblohu belasú
zakrýva dym a nad mojim národom mrak,
slnko nám zapadá nikto ho nehľadá.
Dávno tam poštár nechodí lebo ma strach,
starého zabili dušičku spálili.
Noc je málo sýta a nad mojim národom,
zvon bije dvanástu zajtra nás prerastú.