Perpetum Mobile - Spisovateľom som

Perpetum Mobile - Spisovateľom som

Písať, písať, písať, písať, písať text,
je jak listovať rozprávkovou knihou,
cítiš v hlave ten rapídny príval endorfínov,
spisovateľ, ktorý skladá slovné spojenia do rýmov,
čo poslúžia jak základný pilier snov a okamihov,
jeho sveta, v ktorom myšlienky zhmotňuje pero s papierom,
nahrávacie štúdio, tajným umelcovým ateliérom,
tam vznikajú diela, v ktorých srdce počuť biť,
vycítiš ten rozdiel že, že sa nedá pomýliť,
niekto píše srdcom svojím, je to poznať okamžite,
keď zmyselnosť textu utopí sa v beate,
dôležité ale nemýliť si rep s afektovaným revom,
zosúladiť vety s hudbou je umenie, to si uvedom.
Hudba dáva silu, inšpiráciu v túto chvíľu,
ona je náš kúsok raja, ona je to čo nás spája,
spisovateľov, hudobníkov z nejedného kraja,
Impulz, Mates, Plexo, Liptov, Orava, Bratislava.

Chceš písať? Tak chyť sa! Na stole leží fixa,
dáva možnosť vyjadriť sa, papier zmaľujem jak skicár,
píšem ďalší príbeh z mojej ríše, chcem sa dostať vyššie,
na vrchol podstaty, v podstate som jak ostatní,
no podstatný je pre mňa dej a spôsob, ktorým tvorím,
som jak Hamingway-ov starec, ktorý pláva si po mori,
som voľný, keď píšem myšlienky do kopy,
do konečnej podoby, vznikajú zvukové stopy,
v tomto sa topím, stále ma to sťahuje,
vťahuje hlbšie a dlhšie, na ten papier maľujem,
do hudby, ktorú počujem, Mugis ten rytmus určuje,
vzniká dielo a kniha sa zväčšuje.

Spisovateľom som, no nie som strom, ktorý vytnú,
píšem zbierky básni, tie následne rýmujem do rytmu,
spisovateľom som a moju tvorbu neuviažu,
neulapia, neuchytia, neukotvia, nnevymazú.

Spisovateľom som, no nie som strom, ktorý vytnú,
píšem zbierky básni, tie následne rýmujem do rytmu,
spisovateľom som a moju tvorbu neuviažu,
neulapia, neuchytia, neukotvia, nevymažú.

Píšem pre ľudí, pre fanúšikov, pre skutočných labužníkov,
pre pocit, že dám tým ľudom viac, ako len krásu beatov,
bez rozdielu postavenia, veku, pohlavia, či rasy,
hudba to je prostriedok, s ktorým zbúrame zátarasy,
hlúposť dvere zatvárať, veď hudba je dnes za bagateľ,
hlúposť písať na pána, keď chceš byť dobrý spisovateľ,
text má toľko citu, koľko citu do neho napíšeš,
grády podľa toho, koľko hláv sa do neho zakníše,
nie je to tak jednoduché dostať sa z tých chápadiel,
nedáš dobrý text, keď necháš prvé čo ti napadne,
každý by rád počul niečo krásne, nie abstraktné,
no z myšlienok smrteľníka neurobíš zázrak, že?
Snažím sa vniesť do albumu viac ako len tisíc hostí,
poštekliť vám zmysli, nech sa tešíte aj z maličkostí,
slová vedia viac ako len povzbudiť, či spáliť mosty,
spisovateľ musí vedieť aj z ničoho spraviť skvosty.

Spisovateľom som, to tu už bolo,
a je to tu opäť, aj keď nie ako sólo,
nie ako skladba dvetisíc osem,
ale spolupráca s tými, ktorých si pozvem,
čo tak ako ja básne píšu,
v nich nachádzajú si vlastnú skrýšu,
čo tak ako ja podľahli rýmu,
metafore silný um.
Nie je rep o repe, ale báseň o básni,
kompozícia písmen s významom obrazným,
počúvaj ma krásavec, rep je pre mňa krásna vec,
tak ako Hviezdoslav miloval svoje obľúbené knihy,
vo mne zvukové nosiče zanechávajú ryhy,
zanechávajú pocity, ktoré nemal ani on,
pretože tie moje sú sprevádzané podkladom,
a opäť do Mugisovej muziky,
zapamätaj si to meno alebo si urob uzlíky,
či som sám, či s hocikým, či doma, či na priedomí,
vychutnám atmosféru z hudby, ktorú má on na svedomí.