To, čo vidím

A život ide ďalej, dookola plynie stále,
mení sa len charakter (len charakter).
Všade sa deje to isté, iba v inom čase,
zmena rýchlo nenastane (nenastane).

Vychádzam z domu, zamykám dvere,
cestou po schodoch zapínam player,
vychádzam z vchodu, kráčam po ceste,
cestou po meste, vnímam čo sa deje.

Lietajú vrany, roznášajú špiny,
spievajú falošne, nemajú limit.
Nemajú svedomie, nemajú city
a ľudia sa chytajú na ich triky.

Sídlisko pod rúškom tmavej chladnej noci,
chlapci sú pod vplyvom narkotík,
hoci majú kopu problémov,
no našli si riešenie,
únik z reality všetky starosti zaženie.

Každý z nás pozná život na ulici,
už sa nám zhnusili tie isté kulisy,
prechádzam sídliskom stratených nádejí,
po nádeji ostali krátery.

Partneri sú len pre prachy,
makléri sľubujú veľa peňazí,
ankety ľudí defilujlú nenávisť,
a preto j*bať ich.

Sídlisko hriešne, herci, herečky j*blé,
každý si niečo dokazuje, je to smiešne.
Ego utvrdzujú autá, p*če a päste,
falošných kamošov pri sebe nechcem.

A život ide ďalej, dookola plynie stále,
mení sa len charakter (len charakter).
Všade sa deje to isté, iba v inom čase,
zmena rýchlo nenastane (nenastane).

V malom meste to funguje inak,
okolie stíhaš vnímať,
aj ked nechceš, tak si ho všímaš
a všetko to na teba vplýva.

Prostredie ostáva, ľudia sa menia,
generácia sa strieda.
Čím dalej, tým horšie, všetci to vedia,
no všetci to môžu j*bať.

Panelmi obklopený vonku, doma,
po zotmení ťahajú vodku, bongá
do dna aj dospelý aj sopliak.

Stereotyp nikoho nebaví
aj tak nás ovláda tak ako Obama,
si nešťastný, nič nespravíš,