R.I.P. K&W

R: Noc je vždy o niečom inom, keď sa v sne ukážete,
nechcem sa prebudiť, bo čujem jak sa smejete,
naše rozhovory v snoch pamätám vetu po vete,
bojím sa pýtať na všetko, bo viem, že odpoviete.

Ja viem, že ste tu s nami naši zlatí chalani,
to len hlúpe svetské pravidlo nám vidieť Vás bráni,
nielenže obývate myšlienky, niečo z Vás je aj v nás,
a naše spoločné spomienky nezmyje žiaden čas,
nikto nespočíta zážitky, hromadu štastia s Vami,
nikto nenaráta chvíle, čo sme sa ujebávali,
ja mám to všetko ako na dlani, tie naše festivaly,
keď na pohode s Kajom burcovali sme stany.
Už vtedy sa nám to vyhlo, keď sa zrútil o2 stan,
kto vedel, že smrť je piča, čo to skúsi opäť tam,
kde to poznáš Kajo ovládaš a šlo ti to tak hravo,
keď som niečo nechcel zažiť tak hento skurvené ráno.

Boli ste dvojka šialenosti, protiváha nudy,
mali ste hobbie jak sa patrí, ženské a ich dudy,
mali ste energie, že sa doma nesedelo,
boli sme jeden tím, čo jeden nerozbitný celok.
Niekedy to zaškrípalo jak keď názor názor stretne,
no jak to zhrnul Wočko: proste niekedy ťa prepne,
no nás to preplo nastálo, keď sa to zrazu stalo,
keď čas náhle zastal a všetko sa dojebalo.
Keď existuje boh tak má fakt jeblé nápady,
keď vezme k sebe dobrých ľudí skvelej nálady,
ste navždy v naších srdciach chýbate Wočko a Kajo,
keď som niečo nechcel zažiť tak hento skurvené ráno.