Labute

Vidím len krdel' labutí
a medzi ním som neviem kým...
Ich zvyky mi nie sú po chuti,
dokonalý tvar nevydržím.
Veď každú chybu, ktorú mám, zakrývam ním

R: Stále zabúdam, že s aupieram len na iných,
a preto vietor nahradila zem.
Do teplých kajín s labuťami lietať chcem,
aj keď sú iné, ako ja, nevládzem
aj keď sú iné, ako ja, nevládzem,

Neviem byť jedna z tých labutí,
keď ladný tvar zdobí im tvár.
Byť biela sa tažko prinútim,
keď farbu mám ako popolvár
Zabúdam na to, že som sama sebe dar...

R: Stále zabúdam...
Labutích túžob už mám dosť, nechcem viac mať dokonalé správanie
Boh stvoril škovránky, já patrím k nim, a labutiam vravím nie!!!

R: Nechcem byť jedna z tých - aj keď sú nádherné.
Krása je niečo okom neviditel'né
Aj keď je vás viac, neverím, že patrím k vám,
som predsa iná ako vy - odlietam...
Divoké krídla škovránkov radšej mám
...ako pózy dám...