Slnečnice

Mám župan froté,
na obed soté a
nóbldezert, bez cukru keks.
A na vrecku pyžamy,
farebnými niťami,
vyšité Tobias S.

Je nedeľa ráno,
za železnou bránou
rodičia, manželia, pes.
Zvon Dómu žehná
v trojobale stehná
a myšlienky na rýchly sex.

Čas hlce nádej
jak snežný pluh závej.
Jak yperit rozleptá hruď.
Poviem si smelo:
„Žiť by sa chcelo,
len kde na to ešte brať chuť.“

Tam na konci mesta,
jak vlas tenká cesta,
obrastá ju divý hloh.
Končí sa bránou,
no a hneď za ňou,
chodí v bielom plášti Boh.

V záhrade fakultnej nemocnice
deň čo deň polievam slnečnice