Lístie

Ako Ty, krivky ladné, skromné a nenápadné,
Ako Ty, osamelé dievča bez mena.
Zmenené v múry hradné, aj srdce má už chladné,
Slnko je v nedohľadne, celá je z kameňa!

2.
Verila sladkým slovám, že všetko začne znova,
že sa jej navždy vráti, než spadá lístie
Verila jeho očiam, aj keď už po stáročia
v láske a živote nič nebýva isté!

R.
Lístie nepadá, naozaj nepadá
Lístie nepadá už zopár rokov
Lístie nepadá, nepadá, nepadá,
Naozaj nepadá pod jediným oknom!
Lístie nepadá!