Medzi Vlkmi

Nechcem sa túlať mestom sám, s kým ale, keď vrecká prázdne mám ?
Nemôžem sedieť celé dni doma, nie som ten týpek, pre teba čo má
vždy niečo nové, dary, či básne, čo túži len aby bolo ti krásne,
urobím bodku, maličký zločin, zapálim mosty a potom skočím !

R.
Dajte už pokoj mojej duši !
Stále sa iba niečo musí !
Neberte mi môj súdny deň,
po ňom už môžem to, čo chcem !

2.
Nemôžem bývať pod jednou strechou s rodičmi, bratom a nešťastnou tetou,
Netúžim splynúť v stratenom dave, stále si vravím, ešte to pravé
môže prísť ako z čistého neba, ale už nevládzem milovať seba,
zhodil som všetky záchranné pásy, verím, že hore niekto ma spasí !

R.
Dajme už pokoj ľudskej duši !
žiť medzi vlkmi krehká musí !
Neberte mi môj súdny deň,
po ňom už môžem to, čo chcem !