Tokyo Shinjuu

Otec.Mama.Išiel som žiť s tou osobou do Tokya.
Viem dobre že je to bláznivé rozhodnutie
Ale ja už nie som dieťa
Viem myslieť sám
Je mi to ľúto.Prosím odpustite mi tento posledný čin sebectva.
Človek ktorého milujem je teraz moje všetko
Je to vďaka vašej existencii,že dokážem žiť sám
V ten deň som od vás dostal,
Lístok do Tokya
A priznanie.
V mojej budúcnosti a snoch
Keď sa dostaneme von z tohto mesta..nechceš žiť v Tokyu so mnou?
Zatiaľ čo som bol trochu zmätený,bol som zároveň aj šťastný
Nebolo tu trochu neistoty alebo strachovania.
Pretože človek ktorého som miloval sa opýtal či by sme nemohli byť spolu.
Aj keď tvrdé alebo skľúčujúce prípady by pravdebodobne viac či menej vznikli.
Prišiel som,zahodil som rodinu na ktorej som závisel
Moje bláznivé predpoklady a preťahovačky boli všetko
Z dôvodu nového života a sna tak by som sa s vami podelil
Chudoba sa šírila do naších tiel
Avšak preto že si tam bola
Aj keď som čakal na tvoj návrat pretekal som šťastím
Varil som jedlá ktoré si milovala,vpracoval moje srdce do nich
Chcem vidieť tvoju potešenú tvár čo najskôr ako je možné.Túžim vidieť.
Zvykol som si žiť v Tokyu
Táto osoba pracuje tvrdo a dlho do noci,každý deň
Možno je to preto že, cítím že nevyzerá príliš energicky v poslednej dobe
Aj keď som sa opýtal,všetko čo urobil je že mi ukázal unavený úsmev
Nedal mi odpoveď.Som bezmocný v mojich starostiach.
Som späť(doma)
Tvoj hlas je tak jemný
Obaja sme vždy podporovali iných počas ťažkých časov
Bez ohľadu na to k akému nešťastiu došlo
Bolo to v poriadku tak dlho ako sme boli spolu
To neznamená že v láske nastala zima
Je to len to že naše pocity vyzerali a odvracali sa ďalej od ostatných
Prvykrát si plakala
Bol večer kedy si bola zničená v spoločnosti
Ako sa môže môj hlas spojiť s tebou..prosím povedz mi ako
Rodina ktorú som stratil v záujme nášho sna
Čelil do predu,plače ľútosťou
Chudoba nás zasiahla
Berieme si navzájom ruky
Ako sme sa pozerali na mimosezónne prskavky
Tento oheň padá,jeho pretrvávajúca prítomnosť pominula
Zavri oči,čelíme arkticky studenému oceánu..obaja spoločne
Naše spojené ruky boli neodlúčiteľné.
Ty a ja sme sa stali ničím.
Trinásť mesiacov som strávil s tebou.
Stalo sa veľa,nie?
Žili sme spolu,tak ja môžem vedieť tak dobre.
Si unavená z práce tak ťažkej,nie si?
To je v poriadku,pretože ja budem stále s tebou.
Prepáčte mi otec,mama.
Nedokážem žiť bez tejto osoby.
Je mi ľúto že som vám obom narobil starosti.
Prepáčte,prepáčte...