Oheň

Som sám a neviem kam,
zrazu hru života prehrávam,
biedne staval som svoj chrám,
nedúfam a cestu nepoznám.

Myslel som, že správny spôsob viem,
všetky otázky zodpoviem,
zmätený spleťou zvláštnych mien,
život už nebol krásny sen.

Vtom spomenul som si na dávny smer,
odpoveď známych dávnych vier,
na kopci stál horiaci ker,
vraviac skončil čas detských...hier.


Vraviac: „Odpoveď v srdci máš,
moju lásku tam v ňom nachádzaš,
vtedy, keď sa so mnou rozprávaš,
správnym kľúčom správne dvere otváraš."

A zrazu opäť jasne viem,
že, ak Ťa, Bože, ľúbiť smiem,
a tvoju lásku vrátiť viem,
mocne horím, nie len tliem.

Nikdy viac už nechcem v tieni stáť,
nikdy viac len blúdiť umierať,
nikdy viac len kráčať, neznať smer,
len Teba, Bože, navždy ľúbiť smiem.

Nikdy viac už nechcem v tieni stáť,
nikdy viac len blúdiť umierať,
nikdy viac len kráčať, neznať smer,
len Teba, Bože, navždy ľúbiť smiem.

Nikdy viac už nechcem v tieni stáť,
nikdy viac len blúdiť umierať,
nikdy viac len kráčať, neznať smer,
len Teba, Bože, navždy ľúbiť smiem.

Nikdy viac
Nikdy viac
Nikdy viac...

Navždy ľúbiť smiem..