Polnočná opera

Toto je fiktívny príbeh
Gypso produkcia

Znova si vonku večer ne postavy nehybu sa
stále hladaš to čo by si chcel kusok nehy pusa
keď nedarí sa nájsť kračaš polnočnymi ulicami
a stale stretavaš tych čo su cely život sami
ked prechadzaš okolo nich smutne sklopiš zrak
vieš že teraz patriš medzi nich a je to tak
teraz patriš medzi tych čo vychadzaju v noci
čo myslia na minulost ale už im niet pomoci
a tak vychadzaš von skryty medzi polnočnymi svetmi
a každy večer plačeš na hrobe aj s tymi kvetmi
tie červene ruže ktore tak velmi milovala
červene ruže prečo smrť kosu krivo dala
pytaš sa dookola odpovede hladaš v sebe
prečo to musela byt ona prečo prave tebe
sa to stalo prečo osud ta tak kruto skuša
prečo nepomaha plač a vykriky do vankuša

Keď anjeli vzlietnu a ty nadej máš
keď dajú ti krídla ty len utekáš
ked chceš vratit čas ale minulost to nechce
tak bezcielne bludiš a osud ta tresce
Keď anjeli vzlietnu a ty nadej máš
keď dajú ti krídla ty len utekáš
ked chceš vratit čas ale minulost to nechce
tak bezcielne bludiš a osud ta tresce


Ale pekne po poriadku vratime sa mesiac nazad
on kupuje si auto novy wolsvagen pasat
krasne dobre nablyskane na tachači 220
pomaly ho zabieha tak začina sa pre nu vracat
romanticka jazda slnko už je na zapade
on ma ruku na jej kolene jazdia kade-tade
na ceste sa luče slnka so stromami stretavaju
čas plynie iba pre nich so všetkym vymetavaju
maju velku radost ved su iba sami dvaja
naplno si uživaju ticho je a kusok raja
ona mu iska vlasy on jednou rukou ju nežne hladi
zamilovanost je všade odtial sa nevytrati
citiš tu energiu citiš jak sa maju radi
a pritom nevedia že čas sa im tak rychlo krati
citiš tu energiu citiš jak sa maju radi
a pritom nevedia že čas sa im tak rychlo krati

Keď anjeli vzlietnu a ty nadej máš
keď dajú ti krídla ty len utekáš
ked chceš vratit čas ale minulost to nechce
tak bezcielne bludiš a osud ta tresce
Keď anjeli vzlietnu a ty nadej máš
keď dajú ti krídla ty len utekáš
ked chceš vratit čas ale minulost to nechce
tak bezcielne bludiš a osud ta tresce

Na oblohe sa mraka padaju prve kvapky
chlapec začina pridavat na očiach ma asi klapky
ona so strachom pozera ale zatial mlči
je vidno na nej že sa boji že sa jej to prieči
on pridáva viac radio v aute huči
dažd sa meni na burku a vichrica fuči
on vleti do zakruty auto dostava šmyk
ona plače stale ale už jej nepomože nik
auto sa obracia pada dole do priekopy
zastavi ho potok a na strechu sa preklopi
vylieza krvavy hlada kde je milovana
lenže pod nou kaluž krvi už je na božiu milost brana
hlada v očiach znamky života ale žiadne nie su
citi ako anjeli jej dušu pomaličky nesu
chcel by ju vratit spat najviac na svete celom
ale iba hlasno plače v naruči nad mrtvym telom

Keď anjeli vzlietnu a ty nadej máš
keď dajú ti krídla ty len utekáš
ked chceš vratit čas ale minulost to nechce
tak bezcielne bludiš a osud ta tresce
Keď anjeli vzlietnu a ty nadej máš
keď dajú ti krídla ty len utekáš
ked chceš vratit čas ale minulost to nechce
tak bezcielne bludiš a osud ta tresce