Pol4tej

V uliciach svojho ticha
Prestávam náhle dýchať
Polnočný dotyk spí
Pomaly chladne

Posledný potlesk dráme
Kde smutnoštastných hráme
Pijem jed z pohára
A ty si na dne

Keď nie je prečo umrieť
A nie je prečo prežiť mier
Keď chlad namiesto teba ma má

Pýtaš sa ma rečou, ktorá nemá odpoveď
A hľadáš vo mne niečo, čo už nevráti sa späť
V tmavej, chladnej izbe jedno ráno zastal čas
A v očiach zostali len smutné pozostatky z nás
Ticho z nás....

Len prázdne sľuby vôkol
Konečná našich krokov
Polnočná hudba hrá
spomienky kradne

Posledný dotyk bolí
Zabúdam, kto sme boli
Piješ noc z pohára
A ja som na dne

Keď nie je prečo umrieť
A nie je prečo prežiť mier
Keď chlad namiesto teba ma má

Pýtaš sa ma rečou, ktorá nemá odpoveď
A hľadáš vo mne niečo, čo už nevráti sa späť
V tmavej, chladnej izbe jedno ráno zastal čas
A v očiach zostali len smutné pozostatky z nás
Ticho z nás....

V zatvorenom dome kruto osud vypol prúd
A Hľadáš vnútri niečo, na čo túžim zabudnúť,
zabudnúť