Čo Ovladá Nás

Čo ovláda nás, čo ovláda flow, čo ovláda nás, čo ovláda flow, naších máz za všetkým stojí čas.

Spomínam na svoj život mladý, soplák malý, s problémamy medzi domami s chalanmi so zvrátenými rodinami, že so životom bojujú od detstva sami, za zavretými dverami. Nebol som rozmaznaný, skôr vychovaný bez mamy a s problemami bezradný, keď pomoc nikto nedá mi a nikto neni zvedavý ako sa mi vtedy darí, život rany dáva pod rebrami. Spomínam na to čo sme prežili jak malé deti, keď život predstavy o živote roz*ebe ti, nepomôže alkohol, drogy ani cigarety, neprežiť stokárske detstvo nejsú múdre vety. A nikto iný ako len ty sám nepomôže ti, pozerám do zadu a vidím ako ten čas letí, dneska som zapletený do svojej sieti skladám vety ako bolo vtedy, jak už neni, jak sa mení život, ktorý dobrý neni, ktorým som bol poznačený, dneska ho vyjadrujem pouličným umením, v rukách mám svoj osud a tak si svoj život mením, spomínam rovnako ako odsúdení vo väzení. Pamätám nočné horory a potom ráno do školy a v škole nemám úlohy a každý tam hovorí, že chlapec evidentne na tú školu nemá vlohy, že život bude úbohy a budúcnosť po fotrovi. Pamätám čo sme prežívali, čím sme boli vychovaní, ešte ako chlapci malí, akých vecí sme sa báli, dneska su mi rany darí s ktorými som vyrovnaný, prešiel som si príbehami, vyjadrujem ich rýmami JA.

Som chlapec z ulice ale makal som, JA,
na svoje šťastie nečakal som, JA,
na svojom srdci mám hlboké jazvy, JA,
nezabúdam ostanú tam už navždy.

Za všetkým stojí čas, čo ovláda nás, čo ovláda flow nášich fráz, za všetkým stojí čas, čo ovláda nás, čo ovládame rád našich slov, čo ovláda postoj našich máz.
...

Prvý krok z pod brány prvý rok a už udierali rany z každej strany, jeden krát bol som šťastný, druhý zas nasraný. Rap ako taký samozvaný sám od seba v mojej krvi privítaný, vítaný odozvami za ten čas stretával som sa s kritikami, narážkami a rôznymi odozvami. Som rád, že poznal som to s vami, s chalanmi a babami, aj keď každý z vás je vo svete nepoznaný. V mojom srdci ste všetci poznaní na párty pozvaní, toto všetko nie je len pre pozvaných, ale pre všetkých známych, tých, ktorí so mnou prvé kroky prežívali, ktorí so mnou sa na ihrisku hrali, so mnou vyrastali, niekedy plakali niekedy sa smiali, spoločne sa tešili a spoločne sa báli, za svojím si stále stáli, keď sme boli malí, tak sme si aj dali Colu, dnes sme to vystriedali za skúsenosť k alkoholu, vtedy rovnocenný a dnes jeden z nás má bohatstvo a druhý zas riť holú, mať smolu, tak usaď sa k nám k jednému stolu, veď nemusíš byť sám, ved zdielame jedno pole, jednu rolu šetci spolu, šetci spolu...

Čo nás ovláda (pozri sa späť),
ten čas tak letí (neskryješ sa pred),
tak kontroluj ho (obzri sa späť),
aby nezrútil sa (pritom tvoj svet),
keď boli sme malí (sme nevnímali),
časy sa zmenili (zrazu sa valí),
tak ži tak ži (neskúšaj to chápať),
maj sny maj sny (dnes sa nemôže stávať).

Poznám ľudí, ktorých nudí život, ktorý žijú si, veď aj ty si taký, *ebeš na to, za všetko si možeš ty. Poznám ľudí, ktorých budí zo sna z detstva temný sen, aj ja som taký na duši flaký, minulosť na mna vrhá tieň.

Životné fázy idú (postupe),
a život nás učí (postupne),
občas dovedie nás (k potupe),
potom ocitneš sa (na zostupe),
mal si na pi*u detstvo (aj ja som mal),
nedaj si bratu (znechutiť zvyšok),
osud ti základy do*ebal, postav si nové, staré oser zvyšok.

Nemal som to lahké, brácho čo ti poviem, dúfam že to najhoršie mám za sebou (za sebou), moje staré časy boli plné hovien, tie odchádzajú a lepšie mám pred sebou (pred sebou).

Za všetkým stojí čas, čo ovláda nás, čo ovláda flow nášich fráz, za všetkým stojí čas, čo ovláda nás, čo ovládame rád našich slov, čo ovláda postoj našich máz.