Prvá

Vždy keď to nestojí za veľa,
hľadám svetlo na konci tunela.
Po tme som stratená,
neviem, komu veriť mám.

Svet sa mi postavil na hlavu,
už vážne sa podbá ústavu.
Ak ma raz dostanú,
bude to posledný krát.

Prestaňte klamať mi do očí,
čakám len kým sa to otočí,
a šťastie sa rozkročí,
a konečne aj mne dá.

Vážne, už je to ho na mňa veľa,
netrápi Vás to, čo by som chcela.
Niekto tam hore ma asi nemá rád.

Dávno doktor vravel, že mi treba,
skúsiť mať kus vlastného neba
ak nechcem len v rade na problémy stáť.

Kŕmili ste ma tým odmlada,
že život je ružová záhrada,
keď všetkým sa veriť dá,
každý ma bude mať rád.