Darčeky

Podelím sa s tebou
o dva dary karmy.
O dva staré krámy.
Nechcené darčeky.
Tak ako sa delím,
tak som sa vždy delil.
Tak sa deliť budem.
Možnože naveky.

Bez slov ti porozprávam,
ako si to cik-cak šinú bradatí pustovníci,
dvaja starý kamaráti,
plece pri pleci,
jeden plavý, jeden tmavý.
Skadiaľ a kam idú?
To aj mňa zaujíma!
Ako si to cik-cak šinú
po dážďom spláchnutej ulici
jeden tmavý, jeden plavý
vo veži im zvonia zvony,
až mi z toho duní hlava.
Všade naokolo hučí, pulzuje a do dňa bliká
neznáme snivé mesto uprostred akvária,
riečneho akvária bez brehov a bez dna
Bratislava na belasom jarnom nebi.
No a naši kamaráti
jeden tmavý, jeden plavý
si to ďalej cik-cak šinú.
Skadiaľ ich to vyrazili von
pod obraz nametených?
Možno majú kocovinu,
že si nôtia divnú pieseň,
hrdelnú drsnú pieseň,
nápev bezo zmeny,
zložený zo samohlások.
Počúvaj to:
Í ú á é ó!
É ó í ú á!
Á ú í ó é!
Ó é á ú í!

Tmavý hláskuje v duchu
ako nôž ostrý krik vtáčích očí s bleskami brál a ozvien
v neúprosnej nehe vody, v ktorej blčí živý plameň.
V ňom to horí.
Plavý k tomu v duchu spieva
mĺkve jasné prítmie, prízračnú osamelosť.
Detský úžas.
Obdiv.
Obaja kamaráti utiekli svojej žene.
Budia tým značné verejné pohoršenie.
Mesto ich síce zatiaľ berie, ale dosť prísne.
Dunaj sa rehoce, až z toho vyschne.
É ó í ú á!
Í ú á é ó!
Á ú í ó é!
Ó é á ú í!

Dar prvý.
Lenže to mi nestačí. Vravím si: V mene Božom,
musím z toho spraviť pieseň.
Na metle toho svojho celkom zbytočného skutku vyletím zo seba
do neba, ktoré si pružne vzdychne a mrští ma späť.
To všetko sa deje naraz.
V hlave duní jasný náraz,
To ako som si strmo vletel hlavou do hlavy.
Divný biely svet.
Divný biely svet.
Počúvaj, či v ňom zvučí:
Ó é á ú í!
Á ú í ó é!
Í ú á é ó!
É ó í ú á!

Ticho sa usmievaš, kým si ja zaslzím.
Divný biely svet.
Dar druhý.
A nezbední puberťáci,
pár starých kamarátov si to po dne rieky šinie
ako Frigo na mašine plece pri pleci.
Stolček prestri sa a hrnček čo sám varí.
Už neviem, ktorý je ktorý.
Jeden blond a jeden tmavý, dve staré haraburdy.
Nevyhnutné dary karmy.
Možnože sú pomätení.
Už asi na veky.
Nôtia si:
Ó é á ú í!
Á ú í ó é!
É ó í ú á!
Í ú á é ó!
Ó, darčeky!