Z rodiny

Dátum výroby je rok 1986, vtedy Bambavý Michael prichádza na svet. Prvé dva roky života trávi len s mamou, foter slúži zelenej a mladý nepozná ho. Babka vybavila byt, vojaci platia nájom no štátny príspevok je malý a na život je to málo. Z materskej sa nedá žiť tak na materstvo nemá nárok, v jasliach nikto nemá čas na čítanie rozprávok. Chalan sa vracia z vojny taký aký odchádzal , nepripravený byť otec , od nich časom odchádza. Vie že spravil chybu začal sa zase snažiť. Má robotu opora pre rodinu nechce byť slabý. Južanská krv v žilách ženie vietor do turbín, mladý foter začal naháňať ku*vy . Mama dostávala bitky som sa staval medzi nich doma to nikdy neklapalo som si zvykol na krik. Sedem rokov života v Novom meste, zvyšok detstva, puberta v Dúbravke vieš kde. Malé ihrisko skryté medzi domami, celé detstvo behali po sídlisku jak potkany. Furt bolo čo robiť zážitkami nabitý, chaty a byty vypitý, rozbitý jak primitív. Nejsom z hovna urobený som mal detstvo jak oči. Bol to pevný základ teraz lietam jak motýľ.

Každý ho žije inak, každý ho žije po svojom no sú veci, ktoré neovplyvníš svojim postojom. Niekto nemá na výber život ho bije palicou, narodený do rodiny stroskotaných rodičov. Každý ho žije inak, každý ho žije po svojom sú ľudia ktorí žijú celý život pod vzorom. Od malička kŕmení do huby zlatou lyžicou, narodení do rodiny zahorených rodičov.

Narodil som sa v Bratislave, vtedy v šťastnej rodine. V rodinnom dome všetko bolo také pekne rodinné. Behal som so sestrou po dvore, dve šťastné malé deti. Lenže detským pohľadom trochu inak vidíš veci. Takže, neskôr som začal vnímať sľuby môjho fotra, sa nikdy nesplnili, len prázdne reči bodka. Všetko som to dobre poznal, lenže soplák sa neozval. Až neskôr časom keď som svoj vlastný rozum dostal. Neskôr všímal som si viac veci jak v rodine sebectvo ďakujem týmto obetavej mame za detstvo. Foter nasľuboval, ale plnil si len svoje sny, aspoň taký nebudem ja to občas poviem si. Keď som bol v nemocnici za týždeň tam došiel raz, mama tam bola každý deň a v ten istý čas. Tomu sa dá povedať rodičovské puto, lenže k nemu nič také necítim, je mi to ľúto. Nedá sa odpustiť, že začal mamu podvádzať a na matkiných ramenách všetka tá ťarcha zostáva. Odišiel bývať k frajerke, čo žrala tie prázdne reči, časom ho vyhodila asi jak staré smeti. Vrátil sa bývať k nám zas vedel pekne rozprávať, no teraz som si už vedel tie veci v hlave pospájať. Rodina na jeho sprosté chyby zase dopláca, dostáva sa to až na súd, manželstvo sa rozvádza! Museli sme predať dom a rýchlo nájsť byt, on zobral auto, polku peňazí, šiel sám žiť. Prešla doba, po čase na to pozerám inak a viem, že budem dobrý otec keď raz budem mať syna.

Každý ho žije inak, každý ho žije po svojom no sú veci, ktoré neovplyvníš svojim postojom. Niekto nemá na výber život ho bije palicou, narodený do rodiny stroskotaných rodičov. Každý ho žije inak, každý ho žije po svojom sú ľudia ktorí žijú celý život pod vzorom. Od malička kŕmení do huby zlatou lyžicou, narodení do rodiny zahorených rodičov.