DMS - 23.02.2008 vsp. Vladis 2H+

VLADIS:
Z ulicnej rodiny, tak ako kazdy iny,
pochadzal z mesta spiny, ani on nebol bez viny.
No ludia ho tak poznali, ze mal vzdy usmev na tvari,
aj ked zivot daval rany, a tazky mal zivot mlady.

Bol to ten chalan, ktoreho zit zivot bavi,
a nikto necakal, ze v jednu noc sa zivot zastavi.
Bol to milovany syn, kamarat a brat,
alkohol, noc, nestastie, auto - atentat.

Pred domom dneska svietniky,
ruze a sviecky na zemi,
pre Brca ktoreho k sebe, zavolali anjely.
Pisem tie slova na pamiatku pre chalana dobreho,
jedneho, ktoreho zivot skoncil, no v srdci mame ho.


Brco bol nas brat, ulicny kamarat,
tak ako jogurt, navzdy ho budeme milovat.
Vzdy budeme pamatat Brco,
odpocivaj v pokoji, navzdy budes nas brat.


DAME:
Zle sa mi hovori ze bol, lebo je tu stale s nami,
v spomienkach, v pamati, navzdy zachovany.
Jeden z nas ktory, tu teraz chyba mnohym,
jeden kvoli ktoremu, mnohych srdce boli.

Mame ho v pamati jak sa bavil, jak naplno zil,
jak rozosmieval ludi okolo seba vzdy,
kym si ho nepamatame, casto smutneho byt,
Brco, navzdy si zapamatame jak vedel zit.

Stalo sa nestastie, zrazu cely zivot pred sebou,
nechapem preco, jeho anjel strazny s nim nebol,
par sekund a zrazu sa vsetko stratilo,
premieta sa nam v hlavach,
co vsetko sa s nim zazilo.

Jeden z nas, co predcasne tam kde sa stretneme,
boli nas srdce, to je dokaz, ze v kazdom z nas este je,
kusok z neho, naveky, v pamati, navzdy hovorim,
Brco, chybas nam tu, odpocivaj v pokoji.

SEPAR:

Hlava strapata jak ODB, jak sto certov zlych,
no chalan dobry od kosti a vzdy,
to s nim bolo popici, suky, party, weed
alebo par vodnych, ci, iba tak na ulici...

Uz to nikdy nebude, lebo uz neni pomoci,
stupaju slzy do oci, tupo pozeram do noci,
nechcem tomu verit, ze uz jednoducho neni,
neverim v Boha, no verim tomu ze je v nebi.

Ten prijebany vodic, nech trpi jak debil,
za prechodom ostali len vence na zemi.
Bodka za zivotom, ludia tu postavaju nemi,
kazdi chape suvyslosti, zivot o to viac si ceni.

Je to klise, co na veci nic nemeni,
ze si medzi nami neni, uz nikdo nezmeni,
naco je kariera, naco je komu vzdelanie,
ked to necakane jednym tahom ruky zrusi nestastie.

Nepovedal, ani mrzi ma to, prepacte,
odisiel prec, a snim zbytocne to boli,
bol si mrte chalan, Brco,
odpocivaj v pokoji, odpocivaj v pokoji...