Odpusť básnikom

Bola si tá, pri ktorej som cítil,
že láska je skutočná.
Bola si tá, po ktorej som túžil,
myslel, že láska je nekonečná.

No všetko prebolí, čo bolí...
Ja už necítim lásku,
čo vznášala sa v okolí...

Bože odpusť básnikom,
čo veria v prázde slová.
Ja už sám neviem, čím som
a či skúsim lásku znova.
Bože, odpusť aj nám dvom,
vernosť nie je návyková.
Já už sám neviem, čím som.

Bola si tá, čo dala mi svetlo,
sľúbila raj, vraj na zemi.
Bola si tá, pri ktorej ma mietlo,
či chcem žiť, či som unavený.

Zhasla si dychom, jednym výdychom,
utiekla preč s iným,
no a ja žijem s tým.. čo bolí...

Bože odpusť básnikom,
čo veria v prázde slová.
Ja už sám neviem, čím som
a či skúsim lásku znova.
Bože, odpusť aj nám dvom,
vernosť nie je návyková.
Já už sám neviem, čím som.

Každé naše ráno, vravela si:
"áno, ty si jediný, tebe obetujem spánok".
Teraz mizneš v noci
ja mám v sebe pocit,
že sa raz potopíš.

Bože odpusť básnikom,
čo veria v prázde slová.
Ja už sám neviem, čím som
a či skúsim lásku znova.
Bože, odpusť aj nám dvom,
vernosť nie je návyková.
Já už sám neviem, čím som.

Bože odpusť básnikom,
čo veria v prázde slová.
Ja už sám neviem, čím som
a či skúsim lásku znova.