Horehronie

Keď sa slnko skloní na Horehronie,
Chce sa mi spievať,zomrieť aj žiť.
Keď sa slnko skloní na Horehronie,
túžim sa k nebu priblížiť.

Na tráve ležím a snívam,
o čom sama neviem.
V tom vánku,čo má kolíše,
keď je slnko najnižšie.

Najkrajšie stromy sú na Horehronie,
to tiché bratstvo,vraví mi poď.
Sem sa vždy vrátim,keď ma niečo zroní.
Vravia tie stromy, z pliec to zhoď.

Na tráve ležím a snívam,
o čom sama neviem.
V tom vánku,čo ma kolíše,
keď je slnko najnižšie.

Keď sa slnko skloní na Horehronie,
tam niekde v diaľke náš zvon zvoní.
Keď má ma to bolieť,tak nech ma bolí.
Raz sa to stratí do čiernej hory.

Na tráve ležím a snívam,
oči tíško plačú.
V tom vánku,čo ma kolíše,
keď je slnko najnižšie.

Na tráve ležím a snívam,
oči tíško plačú.
V tom vánku,čo ma kolíše,
keď je slnko najnižšie.

Najkrajšie stromy sú na Horehronie