Čachtické slzy

Na opustenom kopci, v tom kamennom skladu, spočívajú rozvaliny Čachtického hradu.
Poddaný ľud do práce bol hnaný rukou tvrdou, okolité polia kropil slzami a krvou.
Hradné veže ako hroby nad krajom sa týčia, z hradných múrov hlasy diev o polnoci kričia.
Alžbetin dych smrti ovial množstvo panien mladých, boli krajšie ako ona, tak sa dopustili zrady.

Dnes už iba havran bludný zaletí si na hrad, zdá sa, že ani on nechce dávnych časov návrat.
V slzách vstávať, v slzách líhať a hneď zavčas rána, zavrela sa za dievčaťom ťažká hradná brána.
Na opustenom kopci, v tom kamennom skladu, spočívajú rozvaliny Čachtického hradu.
Poddaný ľud do práce bol hnaný rukou tvrdou, okolité polia kropil slzami a krvou.

SVEDOK DÁVNYCH VEKOV, SVOJ VEČNÝ SEN SNÍVA,
VôKOL MŔTVE TICHO, PRÁZDNOTOU TO ZÍVA.