Čas beží (+ Decko)

Roky bežia a bežia a bežia, neuveriteľné rýchlo ty kokos. Ani sme sa nenazdali, boli sme štupli prašiví, teraz sú z nás dospelí ľudia, čo musia riešiť úplne iné veci jak vtedy.

Bol som decko, nemal žiadné starosti,
stále plné hravosti, čo úžíva si radosti,
vtedy som nerozmýšľal, čo bude potom,
dajte pokoj, šak velký budem za 10 rokov.
Čas plynul a decko rástlo ako z vody,
pomaly vyšľapalo nejaké tie schody,
s nimi prišla túžba ochutnať zakázané plody,
skúsili sme alkohol, po ňom dáke ľahké drogy.
Niektorých to pohltilo, iní odolali,
verili, že život aj krajšie stránky poodhalí,
mali pravdu, preto som išiel s nimi,
mojou závislosťou sa stalo písať choré rýmy.
Popritom škola, s ktorou som nebol veľký parťák,
možno preto, že v nej až tak nešla karta,
hádky s tatkom, ktorý mal iné predstavy,
nechápal, že zo mňa inžiniera nikdy nespraví.
Veľakrát som sa preto necítil dobre,
bol som v tom, že škola je ten najväčší problém,
teraz začínam chápať pravú podstatu,
život občas nápadne pripomína trávu obsratú.
Občas nejdu vecí jak by som chcel,
velakrát nedosiahnem vytúžený ciel,
skutočný život ma tu ešte len čaká,
treba rozmýšľať čo ďalej a prestať sa flákať.
Špekulujem, že si spravím ďalšiu školu,
aby mi reálny život neukázal prdel holú,
alebo by to chcelo silný nápad,
niečo, z čoho sa doserú a nebudú chápať.
Sú tu účty a všetky tie výdavky,
manka už na mňa nedostane smišné prídavky,
tie roky ubehli rýchlo jak voda,
musím byť silný inak si ma život pekne podá!

Čas beží a vela veci ostalo tam,
je čas prežiť,
na veľa vecí ostaneš sám.
Bolo to rýchlejšie jak sme si mysleli,
boli sme sopláci v laviciach teraz sme vyspelí.
Teraz je to tu a niekedy to chceme vrátiť späť,
zabiť slepotu a vidieť kreatívny detský svet.
Bolo to rýchlejšie jak sme si mysleli,
už sa to nikdy nevráti, teraz sme dospelí.

Bol som zasran, problémy som nemal,
každý deň po ihrisku behal,
lopta, kopačky denne na nohách,
úlohy zostávali v škole, v lavicách.
Nebol som nútený k ničomu,
doma som prstom nepohol,
žiadna robota, žiadne výčitky,
nikdy som sa nehrnul do bitky.
Rástol jak keby ma ťahali za uši,
stal sa zo mňa hudobný fanúšik,
prvý krát flaša a zelené,
si to pamätám jak dneska.. a ty né?
Jak sa kalendár točil,
začal som často počúvať tie reči,
o tom jak to bude, keď to inak bude,
neotravujte, teraz to mám na úde.
Stredná, noví ludia,
nejaké texty za mnou, žiadna lubňa,
jak aj Tono, tak aj ja,
zo školou som nikdy nebol kamarát.
Už len z tribúny a v telke pozrem zápas,
prvé koncerty nevnímam jak trapas,
nabrali sme čo trebalo,
no a dneska si to užívame jak let rogalom.
Nesedím už v lavici,
pracujem rukami, jak v Handlovej banníci,
život sa zmenil, nabral obrátky,
treba dávať bacha, aby nás nelovil jak kosatky.
Už to není prechádzka rajom,
treba dávať lóve na nájom,
tie roky ubehli rýchlo jak voda,
musím byť silný, inak si ma život pekne podá!

Čas beží a vela veci ostalo tam,
je čas prežiť,
na veľa vecí ostaneš sám.
Bolo to rýchlejšie jak sme si mysleli,
boli sme sopláci v laviciach teraz sme vyspelí.
Teraz je to tu a niekedy to chceme vrátiť späť,
zabiť slepotu a vidieť kreatívny detský svet.
Bolo to rýchlejšie jak sme si mysleli,
už sa to nikdy nevráti teraz sme dospelí.