Vlastny Prejav & Gamba - Spomedzi Panelov

Vlastny Prejav & Gamba - Spomedzi Panelov

Panel, stále moje bydlisko a nádej,
tu sa cítim bezpečne aspoň trocha dobre, sám viem,
pochopením mojich ľudí, beriem ich a s nimi súcitím,
vyrastal som dodnes behám po materskej ulici,
pred nami tu ostali, starší a né zasrani,
po nás tí menši sedia za bedňou, doma za oknami,
sú schovaní, doba sa zmenila, doba je iná,
rodičia sa o nich boja a malí sedia v kinách,
prázdne hojdačky, preliezky, sem tam od kriedy chodníky,
dnes sú počítače hlavným zdrojom ich útechy,
aj taká je Sásova ulica moja,
ja našťastie mám za sebou, tých ktorí za mnou stoja,
a vedia, že hokej, breakdance alebo box,
je to prečo žijú, ja žijem pre nich a mám dosť,
tých, ktorých je aj tu plné sídlisko a plné bloky,
zaplnené chudákmi, ktorí podrazia ti nohy.

Spomedzi, spomedzi, spomedzi panelov,
Sásovských, Rendezských ulíc a výklenkov,
breakerov, boxerov aj normálnych ľudí,
sto chutí, ťa núti sa zo sna zobudiť.
Spomedzi, spomedzi, spomedzi barákov,
vlakov a feťákov na sídlisku za vagón,
Bystrica, Blava inde aj tu sa stáva,
že pravda ojebáva jak prízrak schováva.

Spomedzi panelov pohľad na dianie,
ten čo to pozná, ten dobre sám vie,
ako to tu chodí a akí sú tu ľudia,
normálni, skazení a tí čo v sebe blúdia,
ale sú tu aj tí čo sa snažia plniť sny,
aj z malých vecí, robia premeny,
razia si cestu každý iným smerom
a ja si ju razím na papier perom,
sídliskový život a ja jeho svedok,
veci čo som tu zažil s nimi veľa spomienok,
v obľúbených častiach zanechávam stopy,
odkedy tu žijem prešli dáke roky,
už nie je ako bolo, veľa sa zmenilo,
vývoj a drogy hlavne to mladých skazilo,
stále je to miesto, kde bývam, kde snívam,
spomedzi panelu a takto to vnímam.

Spomedzi, spomedzi, spomedzi panelov,
Sásovských, Rendezských ulíc a výklenkov,
breakerov, boxerov aj normálnych ľudí,
sto chutí, ťa núti sa zo sna zobudiť.
Spomedzi, spomedzi, spomedzi barákov,
vlakov a feťákov na sídlisku za vagón,
Bystrica, Blava aj inde sa stáva,
že pravda ojebáva jak prízrak schováva.

Dvadsiata brána otvára sa znova zas,
zo sídliska šajby remdes a môj bravčový hlas,
ktorý bude reprezentovať vždy iba tieto bloky,
kde krásni sa schovávajú cez deň ako mloky,
furt fľašky a tráva, furt takto to vnímam,
furt ten istý dvojizbák kde píšem a bývam,
čas ako by tu stál iba ľudia sa menia,
tie isté policajné príbehy no iné znenia,
to nepoviem len ja, že ľudia tu penia,
za pičoviny viem ja čakajú popálenia,
to sú nepísané zákony pouličnej biblie,
si sockár, si feťák, si dole ťa to vymyje,
stavajú sa nové domy v každom iný príbeh,
stále nové obchody, iba jedno ihrisko a výbeh,
je to všade veď to poznáš aj v tvojom kúte vlasti,
Gamba, Vlastný prejav všetci z rovnakých častí.

Spomedzi, spomedzi, spomedzi panelov,
Sásovských, Rendezských ulíc a výklenkov,
breakerov, boxerov aj normálnych ľudí,
sto chutí, ťa núti sa zo sna zobudiť.
Spomedzi, spomedzi, spomedzi barákov,
vlakov a feťákov na sídlisku za vagón,
Bystrica, Blava inde aj tu sa stáva,
že pravda ojebáva jak prízrak schováva.